
Účelom povrchovej úpravy zvitku hliníkovej zliatiny je vyriešiť alebo zlepšiť vlastnosti materiálu z hľadiska odolnosti proti korózii, zdobenia a funkčnosti. Ako tieto problémy vyriešiť?
1, vlastnosti hliníka a hliníkových zliatin
1) Nízka hustota
Hustota hliníka je asi 2,7 g/cm3, čo je len druhý ľahký kov v materiáloch kovovej konštrukcie vyšší ako horčík a iba 1/3 hustoty železa alebo medi.
2) Vysoká plasticita
Hliník a jeho zliatiny majú dobrú ťažnosť a môžu byť vyrobené do rôznych tvarov, dosiek, fólií, rúr a drôtov metódami tlakového spracovania, ako je extrúzia, valcovanie alebo ťahanie.
3) Jednoduché posilnenie
Pevnosť čistého hliníka nie je vysoká, ale dá sa ľahko spevniť legovaním a tepelným spracovaním a pevnosť vysokopevnostnej hliníkovej zliatiny sa dá porovnať s pevnosťou legovanej ocele.
4) Dobrá elektrická vodivosť
Elektrická a tepelná vodivosť hliníka je na druhom mieste po striebre, zlate a medi. Ak je relatívna vodivosť medi 100, potom hliník je 64 a železo iba 16. Ak sa vypočíta podľa vodivosti kovu rovnakej kvality, hliník je takmer dvojnásobkom medi.
5) Odolnosť proti korózii
Hliník a kyslík majú veľmi vysokú afinitu. V prirodzených podmienkach sa na povrchu hliníka, ktorý má oveľa lepšiu odolnosť proti korózii ako oceľ, vytvoria ochranné oxidy.
6) Jednoduchá recyklácia
Teplota topenia hliníka je nízka, asi 660 stupňov C, odpad sa ľahko regeneruje, miera zhodnocovania je extrémne vysoká a spotreba energie na recykláciu je len 3 percentá tavenia.
7) Dá sa zvárať
Hliníkovú zliatinu je možné zvárať metódou tienenia inertným plynom. Po zváraní má dobré mechanické vlastnosti, dobrú odolnosť proti korózii, krásny vzhľad a spĺňa požiadavky konštrukčných materiálov.
8) Jednoduchá povrchová úprava
Hliník je možné upravovať eloxovaním a farbením. Po spracovaní má vysokú tvrdosť, dobrú odolnosť proti opotrebeniu, odolnosť proti korózii a elektrickú izoláciu. Chemickou predúpravou, galvanickým pokovovaním, elektroforézou a nástrekom možno ďalej zlepšiť dekoratívne a ochranné vlastnosti hliníka.
2, povrchová mechanická predúprava hliníka
1) Účel mechanickej predúpravy
Zabezpečiť dobré podmienky vzhľadu a zlepšiť kvalitu povrchovej úpravy;
Zlepšiť kvalitu produktu;
Znížte vplyv zvárania;
vytvárať dekoratívne efekty;
Získajte čistý povrch.
2) Bežné metódy mechanickej predúpravy
Bežne používané metódy mechanickej predúpravy zahŕňajú leštenie, pieskovanie, kefovanie, valcovanie a iné metódy. Konkrétna použitá predúprava závisí od typu produktu, spôsobu výroby, počiatočného stavu povrchu a konečnej úrovne konečnej úpravy.
3) Princíp a funkcia mechanického leštenia
Trenie medzi vysokorýchlostným rotujúcim leštiacim kotúčom a obrobkom vytvára vysokú teplotu, čo je plastická deformácia kovového povrchu, čím sa vyhladzujú konvexné a konkávne body na kovovom povrchu a zároveň extrémne tenký oxidový film. na kovovom povrchu vytvorenom okamžite pod oxidáciou okolitej atmosféry sa opakovane melie. , čím sa stáva čoraz jasnejším. Hlavnou funkciou je odstraňovanie otrepov, škrabancov, koróznych škvŕn, pieskovania dier, pórov a iných povrchových defektov na povrchu obrobku. Zároveň ďalej odstraňuje drobné nerovnosti na povrchu obrobku, čím má vyšší lesk, až zrkadlový efekt.
4) Princíp a funkcia pieskovania
Použite vyčistený stlačený vzduch na nastriekanie suchého piesku alebo iných abrazívnych častíc na povrch hliníkových výrobkov, aby ste odstránili povrchové chyby a vytvorili jednotný matný pieskový povrch. Hlavné funkcie: odstránenie otrepov, odlievacej trosky a iných defektov a nečistôt na povrchu obrobku; zlepšiť mechanické vlastnosti zliatiny; dosiahnuť rovnomerný matný efekt povrchu.
5) Princíp a funkcia kefovania
Kefovanie slúži na odstránenie otrepov, nečistôt a pod. na povrchu výrobku pomocou otáčania kefovacieho kolieska. Pre kreslenie z hliníkovej zliatiny to znamená kreslenie produktu, hlavným účelom je hrať dekoratívnu úlohu
6) Princíp a funkcia valivého svetla
Valcovanie je vloženie obrobku do bubna naplneného abrazívami a chemickými roztokmi. Pomocou otáčania bubna sa obrobok a brusivo a obrobok a obrobok navzájom otierajú, aby sa dosiahol efekt leštenia.
3, Chemická predúprava hliníka
1) Definícia a úloha chemickej predúpravy
Proces použitia chemického roztoku alebo rozpúšťadla na predbežnú úpravu hliníkového povrchu môže účinne odstrániť olejové škvrny, znečisťujúce látky a prírodný oxidový film na povrchu pôvodného hliníkového materiálu, takže hliníkový materiál môže získať čistý a rovnomerne navlhčený povrch.
2) Bežný procesný tok chemickej predúpravy
Medzi bežne používané metódy chemickej predúpravy patrí odmasťovanie, alkalické umývanie, odstraňovanie popola, povrchová úprava fluoridovým pieskom, umývanie vodou a iné metódy. Podľa použitia upravovaného hliníka a požiadaviek na kvalitu povrchu je možné použiť rôzne procesy chemickej predúpravy
3) Princíp a funkcia odmasťovania
Olej podstúpi hydrolytickú reakciu v kyslom odmasťovacom roztoku za vzniku glycerolu a zodpovedajúcich vyšších mastných kyselín. S pomocou malého množstva zmáčadla a emulgátora sa olej ľahšie rozpustí a zlepší sa odmasťovací účinok. Po odmastení je možné odstrániť mastnotu a prach z hliníkového povrchu, takže následné alkalické čistenie je rovnomernejšie.
4) Princíp a funkcia alkalického prania
Hliníkový materiál je vyleptaný do silného alkalického roztoku s hydroxidom sodným ako hlavnou zložkou, aby sa ďalej odstránila nečistota na povrchu, úplne sa odstránil prirodzený oxidový film na povrchu hliníka a bola odhalená čistá kovová matrica pre následné anódy. Oxidačná liečba.
5) Princíp a funkcia odstraňovania popola
Po alkalickom čistení je na povrchu výrobku často prichytená vrstva zlúčenín kovov nerozpustných v alkalickom čistiacom kúpeli a ich alkalických čistiacich prostriedkoch, pričom ide o vrstvu šedohnedého alebo šedočierneho visiaceho popola. Účelom odstraňovania popola je odstrániť túto vrstvu visiaceho popola, ktorý je nerozpustný v lúhu, aby sa zabránilo kontaminácii roztoku v nádrži pri následnom procese eloxovania.
6) Princíp a funkcia povrchovej úpravy fluoridového piesku
Povrchová úprava fluoridovým pieskom je proces leptania kyselinou, ktorý využíva fluoridové ióny na vytvorenie vysoko rovnomernej bodovej korózie s vysokou hustotou na povrchu hliníkových materiálov. Účelom je odstrániť stopy po vytláčaní na povrchu produktu a vytvoriť rovný povrch. Avšak kvôli vážnemu problému znečistenia životného prostredia v procese povrchovej úpravy fluoridového piesku sa už široko nepoužíva.
4, (Elektro)chemické leštenie a chemická premena hliníka
1) Úloha chemického leštenia alebo elektrochemického leštenia
Chemické leštenie je pokročilá metóda konečnej úpravy, ktorá dokáže odstrániť mierne stopy po plesniach a škrabance na povrchu hliníkových výrobkov a odstrániť trecie pruhy, tepelné deformačné vrstvy, oxidové filmy atď., ktoré sa môžu vytvoriť pri mechanickom leštení, takže drsnosť povrch má tendenciu byť hladký. Získa sa povrch, ktorý je blízko zrkadlového povrchu, a zlepší sa dekoratívny efekt hliníkových výrobkov.
2) Princíp chemického hádzania
Chemické leštenie má riadiť selektívne rozpúšťanie povrchu hliníkového materiálu tak, aby sa mikroskopická konvexná časť povrchu hliníkového materiálu rozpúšťala prednostne nad konkávnou časťou, aby sa dosiahol účel hladkého a svetlého povrchu. Princípom elektrochemického vrhania je výboj hrotu a podobné sú aj iné chemické vrhy.
3) Úloha chemických premien
Chemická konverzia sa používa hlavne na ochranu hliníka a jeho zliatin pred koróziou. Dá sa použiť priamo ako náter alebo ako spodná vrstva organických polymérov, čím sa rieši nielen priľnavosť medzi náterom a hliníkom, ale zároveň sa zlepšuje korózna odolnosť organických polymérnych náterov. sex.
4) Princíp chemickej premeny
V roztoku na chemickú úpravu reaguje kovový hliníkový povrch s chemickým oxidantom v roztoku za vzniku filmu chemickej konverzie. Bežné chemické konverzie sa delia na chemickú oxidáciu, úpravu chrómom, úpravu fosfochromátom a chemickú konverziu bez chrómu.
5) Úvod do chemických premien
Hliník môže vo vriacej vode získať hustý ochranný chemický oxidový film. Táto metóda sa nazýva chemická oxidácia, ale vzhľadom na rýchlosť tvorby filmu a výkon nemá sériovú výrobu; chromátový film vytvorený chromátovým spracovaním je súčasná odolnosť proti korózii. Najlepší chemický konverzný náter na hliník, ktorý sa bežne používa nielen na spodnú vrstvu nástreku, ale môže sa použiť aj priamo ako konečný náter hliníkovej zliatiny, ale jeho nevýhodou je vážne znečistenie životného prostredia; úprava fosfochromátom môže uspokojiť spodnú vrstvu nástrekom a trojmocným chrómom Je netoxický a v súčasnosti sa používa skôr v 3C produktoch; súčasná priemyselná výroba chemickej konverzie bez chrómu využíva hlavne bezchrómovú úpravu fluórových komplexov obsahujúcich titán alebo (a) zirkónium a úprava bez chrómu vyžaduje prísne chemické ošetrenie. Predúprava, zároveň je film bez chrómu bezfarebný a priehľadný a skutočný efekt chemickej premeny nie je možné určiť voľným okom, takže je viac závislý na spoľahlivej technológii a prísnej kontrole procesu. Stručne povedané, chemická transformácia, ktorá sa najčastejšie používa pre produkty 3C, je úprava fosfochromátom.

5, Eloxovanie hliníkovej zliatiny
1) Definícia anodizácie
Eloxovanie je elektrolytická oxidácia, pri ktorej sa povrch hliníkovej zliatiny zvyčajne premení na oxidový film, ktorý má ochranné, dekoratívne a iné funkcie.
2) Klasifikácia eloxovaných filmov
Oxidový film je rozdelený do dvoch kategórií: oxidový film bariérového typu a oxidový film porézneho typu. Oxidový film bariérového typu je hustý a neporézny tenký oxidový film v blízkosti kovového povrchu. Hrúbka závisí od použitého napätia a vo všeobecnosti nepresahuje 0,1 um. Pórovitý oxidový film sa skladá z bariérovej vrstvy a poréznej vrstvy. Hrúbka bariérovej vrstvy súvisí s aplikovaným napätím a hrúbka poréznej vrstvy závisí od množstva prejdenej elektriny. Najčastejšie sa používa porézny oxidový film.
3) Charakteristika eloxovaného filmu
a. Štruktúra oxidového filmu je porézny voštinový spoj. Pórovitosť filmu má dobrú adsorpčnú kapacitu. Môže sa použiť ako spodná vrstva poťahovej vrstvy a môže sa tiež farbiť, aby sa zlepšil dekoratívny efekt kovu.
b. Tvrdosť oxidového filmu je vysoká a tvrdosť anodického oxidového filmu je veľmi vysoká a jeho tvrdosť je približne 196-490HV, pretože vysoká tvrdosť určuje, že odolnosť oxidového filmu voči opotrebovaniu je veľmi dobrá.
c. Odolnosť oxidového filmu proti korózii, film oxidu hlinitého je veľmi stabilný na vzduchu a pôde a sila spojenia so substrátom je tiež veľmi silná. Vo všeobecnosti bude po oxidácii zafarbený a zapečatený alebo nastriekaný, aby sa ďalej zvýšila jeho odolnosť proti korózii. .
d. Sila spojenia oxidového filmu, sila spojenia oxidového filmu so základným kovom je veľmi silná a je ťažké ich mechanicky oddeliť. Aj keď sa vrstva filmu ohne s kovom, film si stále zachováva dobrú väzbu so základným kovom, ale oxidácia Plastičnost filmu je malá a krehkosť je veľká. Keď je vrstva filmu vystavená veľkému nárazovému zaťaženiu a deformácii ohybom, vyskytnú sa trhliny, takže tento oxidový film nie je ľahké použiť pri mechanickom pôsobení a môže sa použiť ako spodná vrstva vrstvy farby.
e. Izolačné vlastnosti oxidového filmu, odolnosť eloxovaného hliníkového filmu je vysoká, tepelná vodivosť je tiež veľmi nízka, tepelná stabilita môže byť až 1500 stupňov a tepelná vodivosť je 0,419 W/(mK) – 1,26 W/(mK). Môže sa použiť ako dielektrická vrstva elektrolytických kondenzátorov alebo izolačná vrstva elektrických výrobkov.
6, proces tvorby filmu oxidu hliníka
1) Prvý stupeň eloxovania
Vo fáze tvorby neporéznej vrstvy, segmentu ab, sa napätie prudko zvyšuje počas doby zapnutia a vypnutia (niekoľko sekúnd až desiatok sekúnd), až dosiahne kritické napätie (maximálna hodnota napätia) označuje, že v tomto čase sa na povrchu anódy vytvára súvislý neporézny film. Poschodie. Odolnosť neporéznej vrstvy je veľká, čo bráni kontinuálnemu hrubnutiu filmu. Hrúbka neporéznej vrstvy je úmerná formovaciemu napätiu a rýchlosť rozpúšťania oxidového filmu v elektrolyte je nepriamo úmerná. Hrúbka je približne 0.01~0,1 mikrónu.
2) Druhý stupeň eloxovania
Vo fáze tvorby poréznej vrstvy, sekcie bc, sa otvory rozpustia najskôr v najtenšej časti filmu a elektrolyt sa môže cez tieto otvory dostať na čerstvý povrch hliníka, elektrochemická reakcia môže pokračovať, odpor klesá a napätie sa zvyšuje so zvyšujúcim sa napätím. Po poklese (10~15 percent najvyššej hodnoty) sa na membráne objavila porézna vrstva.
3) Tretia etapa eloxovania
Pórovitá vrstva sa zahusťuje, v segmente cd v tomto čase napätie stúpa stabilne a pomaly. V tomto čase sa neporézna vrstva kontinuálne rozpúšťa na poréznu vrstvu a pribúdajú nové neporézne vrstvy, takže porézna vrstva neustále hrubne. Keď sa dosiahne dynamická rovnováha s rýchlosťou rozpúšťania, hrúbka filmu sa už nezväčšuje a reakcia by sa mala zastaviť.
7, proces eloxovania hliníkovej zliatiny
1) Bežný proces eloxovania
Bežné procesy anodizácie hliníkových zliatin sú: proces anodizácie kyselinou sírovou, proces anodizácie kyselinou chrómovou, proces anodizácie kyselinou šťaveľovou a proces anodizácie kyselinou fosforečnou. Najčastejšie sa používa eloxovanie kyselinou sírovou.
2) Eloxovanie kyselinou sírovou
V súčasnosti je široko používaným anodizačným procesom doma iv zahraničí eloxovanie kyselinou sírovou. V porovnaní s inými metódami má veľké výhody vo výrobných nákladoch, vlastnostiach oxidového filmu a výkone. Má nízku cenu, dobrú priehľadnosť filmu, odolnosť proti korózii a odolnosť proti treniu. Dobrý sex, ľahké farbenie a tak ďalej. Používa zriedenú kyselinu sírovú ako elektrolyt na eloxovanie produktu, hrúbka filmu môže dosiahnuť 5 um{1}}um, film má dobrú adsorpciu, je bezfarebný a transparentný, jednoduchý proces a pohodlná obsluha.
3) Eloxovanie kyselinou chrómovou
Film získaný eloxovaním kyselinou chrómovou je relatívne tenký, iba 2-5um, čo môže zachovať pôvodnú presnosť a drsnosť povrchu obrobku; pórovitosť je nízka a ťažko sa farbí a môže sa použiť bez utesnenia; fólia je mäkká a má zlú odolnosť proti opotrebovaniu, ale elasticita je dobrá; odolnosť proti korózii je silná a rozpustnosť chrómu v hliníku je malá, takže zvyšková kvapalina v dierkach a štrbinách má menšiu koróziu komponentov a je vhodná na odliatky a iné konštrukčné diely. Tento proces sa používa skôr v armáde. Zároveň je možné skontrolovať kvalitu komponentov a hnedý elektrolyt vytečie pri praskline, čo je zrejmé.
4) Eloxovanie kyselinou šťaveľovou
Kyselina šťaveľová má nízku rozpustnosť pre film oxidu hlinitého, takže pórovitosť oxidového filmu je nízka a odolnosť proti opotrebeniu a elektrická izolácia vrstvy filmu sú lepšie ako u filmu kyseliny sírovej; ale náklady na oxidáciu kyseliny šťaveľovej sú 3-5-krát vyššie ako náklady na kyselinu sírovú; bude reagovať, čo má za následok zlú stabilitu elektrolytu; farba filmu oxidu šťaveľovej sa ľahko mení podľa podmienok procesu, čo vedie k farebnému rozdielu v produkte, takže použitie tohto procesu je obmedzené. Je však bežnejšie používať kyselinu šťaveľovú ako oxidačné aditívum kyseliny sírovej.
5) Eloxovanie kyselinou fosforečnou
Oxidový film sa rozpúšťa viac v elektrolyte kyseliny fosforečnej ako v kyseline sírovej, takže oxidový film je tenký (iba 3 um) a veľkosť pórov je veľká. Pretože film kyseliny fosforečnej má silnú odolnosť voči vode, môže zabrániť starnutiu lepidla v dôsledku hydratácie, takže lepiaca sila lepidla je lepšia, takže sa používa hlavne na povrchovú úpravu tlačených kovových dosiek a predúpravu hliníka. lepenie obrobkov.
8, tvrdá eloxácia z hliníkovej zliatiny
1) Charakteristiky tvrdého oxidového filmu
V porovnaní s bežným oxidovým filmom má tvrdá anodizácia hliníkovej zliatiny nasledujúce vlastnosti: hrubší oxidový film (vo všeobecnosti nie menej ako 25 um), relatívne vysoká tvrdosť (väčšia ako 350 HV), lepšia odolnosť proti opotrebeniu, nižšia pórovitosť a odolnosť proti poruchám Napätie je vyššie, a rovinnosť povrchu sa môže zdať o niečo horšia.
2) Charakteristiky procesu tvrdého eloxovania
Medzi princípom, vybavením, procesom a detekciou tvrdej anodizácie a bežnej oxidácie nie je podstatný rozdiel. Tvrdá anodizácia sa snaží znížiť rozpustnosť oxidového filmu. Hlavné funkcie sú:
a. Teplota kvapaliny kúpeľa je nízka (vo všeobecnosti asi 20 stupňov a tvrdosť je nižšia ako 5 stupňov) a oxidový film vytvorený nízkou teplotou má vo všeobecnosti vysokú tvrdosť.
b. Koncentrácia kvapaliny kúpeľa je nízka (koncentrácia obyčajnej kyseliny sírovej je 20 percent a tvrdosť je menšia ako 15 percent) a rozpustnosť filmu je malá, keď je koncentrácia nízka.
c. Do kvapaliny v nádrži sa pridá organická kyselina a do kyseliny sírovej sa pridá kyselina šťaveľová alebo kyselina vínna.
d. Vysoké aplikované napätie a prúd (normálny prúd 1,5A/dm2, napätie pod 18V, tvrdý prúd 2~5A/dm2, napätie nad 25V. Do 100V)
e. Aplikované napätie by malo prijať metódu postupného zvyšovania napätia. Kvôli vysokému napätiu a veľkému prúdu je čas spracovania dlhý a spotreba energie je veľká. Tvrdé eloxovanie zároveň často využíva impulzné napájanie alebo špeciálne napájanie v tvare vlny.
3) Tvrdá anodizácia z liatej hliníkovej zliatiny
Liate hliníkové zliatiny zvyčajne vyžadujú tvrdé eloxovanie, aby sa zlepšili ich vlastnosti. Liate hliníkové zliatiny sa bežne používajú v zliatinách hliník/kremík a hliník/meď. Časti a komponenty, niekedy s pridaním medi a horčíka na zlepšenie mechanických vlastností a tepelnej odolnosti. Hliníkovo-meďové rady sú tiež bežne používané odlievacie zliatiny, používané hlavne na pieskové odliatky s veľkým dynamickým a statickým zaťažením a nekomplikovanými tvarmi. Odlievanie hliníkových zliatin potrebuje zlepšiť elektrolyt a tvar vlny vďaka nekovovým prvkom. Všeobecne možno elektrolyt pridať s niektorými kovovými soľami alebo organickými kyselinami v kyseline sírovej, roztoku kyseliny sírovej-kyseliny šťaveľovej-kyseliny vínnej, roztoku kyseliny sírovej a suchého oleja; forma napájania Všeobecne sa mení na superpozíciu striedavého a jednosmerného prúdu, asymetrický prúd, impulzný prúd atď., medzi ktorými je lepší impulzný efekt. Pred oxidáciou galvanoplastických častí by sa mal vodný gaštan viesť a mali by sa odstrániť otrepy, aby sa zabránilo koncentrácii prúdu.
9, mikrooblúková oxidácia hliníkovej zliatiny (MAO)
1) Princíp technológie mikrooblúkovej oxidácie:
Mikrooblúková oxidácia, tiež známa ako mikroplazmová povrchová keramická technológia, sa týka použitia oblúkového výboja na zvýšenie a aktiváciu reakcie na anóde na základe bežnej anódovej oxidácie, takže hliník, titán, horčík a ich zliatiny sú používané ako materiály. Spôsob vytvorenia vysokokvalitného vystuženého keramického filmu na povrchu obrobku spočíva v privedení napätia na obrobok pomocou špeciálneho mikrooblúkového oxidačného napájacieho zdroja tak, aby kov na povrchu obrobku interagoval s roztokom elektrolytu. a na povrchu obrobku sa vytvorí mikrooblúkový výboj. Pôsobením iných faktorov sa na povrchu kovu vytvorí keramický film, aby sa dosiahol účel spevnenia povrchu obrobku.
2) Charakteristika mikrooblúkovej oxidácie
a. Greatly improve the surface hardness of the material (HV>1200), ktorá prekračuje tvrdosť ocele s vysokým obsahom uhlíka, vysoko legovanej ocele a vysokorýchlostnej nástrojovej ocele po tepelnom spracovaní;
b. Dobrá odolnosť proti opotrebovaniu;
c. Good heat resistance and corrosion resistance (CASS salt spray test>480h), ktorý zásadne prekonáva nedostatky materiálov zo zliatin hliníka, horčíka a titánu pri aplikácii, takže táto technológia má široké uplatnenie;
d. Má dobrý izolačný výkon a izolačný odpor môže dosiahnuť 100 MΩ.
e. Proces je stabilný a spoľahlivý a zariadenie je jednoduché. Reakcia sa uskutočňuje pri teplote miestnosti, čo je pohodlné na ovládanie a ľahko zvládnuteľné.
f. Keramický film rastie in situ na substráte, kombinácia je pevná a keramický film je hustý a rovnomerný.
3) Aplikácia mikrooblúkovej oxidácie
Mikrooblúková oxidácia je nová technológia povrchovej úpravy hliníkovej zliatiny. Spája keramické vlastnosti oxidu hlinitého s kovovými vlastnosťami hliníkových zliatin, aby povrch hliníkových zliatin mal lepšie fyzikálne a chemické vlastnosti. Z technických a ekonomických dôvodov sa však v súčasnosti v mojej krajine veľmi nepoužíva. Vďaka špeciálnym vlastnostiam oxidového filmu sa však môže použiť v mnohých oblastiach, vrátane leteckých a automobilových motorov, petrochemického priemyslu, textilného priemyslu a elektronického priemyslu.
4) Nedostatok mikrooblúkovej oxidácie
Mikrooblúková oxidácia spôsobí iskrový výboj a iskrovú koróziu, čo spôsobí, že povrch výrobku bude pomerne drsný. Spotreba energie je relatívne päťkrát vyššia ako pri bežnej oxidácii.
10, Elektrolytické sfarbenie filmu oxidu hliníkovej zliatiny
1) Bežný proces farbenia filmu oxidu hliníka:
Bežne používaný proces farbenia hliníkovej zliatiny možno zhruba rozdeliť do troch kategórií:
a. Celková metóda farbenia: vrátane prirodzeného farbenia a elektrolytického farbenia. Prírodné sfarbenie
Výraz "oxid hlinitý" označuje oxidáciu prídavných zložiek (Si, Fe, Mn atď.) v hliníkovej zliatine počas procesu eloxovania, pričom dochádza k zafarbeniu oxidového filmu. Elektrolytický vývoj farby sa týka sfarbenia oxidového filmu spôsobeného zmenami v zložení roztoku elektrolytu a podmienkami elektrolýzy.
b. Spôsob farbenia: Na základe primárneho oxidového filmu sa oxidový film farbí anorganickými pigmentmi alebo organickými farbivami.
c. Elektrolytická metóda farbenia: Na základe primárneho oxidového filmu sa elektrolytické farbenie uskutočňuje jednosmerným alebo striedavým prúdom v roztoku obsahujúcom kovové soli. Odolnosť voči poveternostným vplyvom, odolnosť voči svetlu a životnosť elektrolytického farbenia sú lepšie ako pri metóde farbenia a jej cena je oveľa nižšia. Pre celkovú metódu farbenia je v súčasnosti široko používaný pri farbení architektonických hliníkových profilov. Priemyselné elektrolytické farbiace kúpele doma a v zahraničí sú v podstate dve kategórie roztokov solí niklu a solí cínu (vrátane zmiešaných solí cínu a niklu) a farby sú vo všeobecnosti bronzové od svetlej po tmavú.
2) Princíp elektrolytického farbenia
Pravidelné a kontrolovateľné mikropóry porézneho filmu anodického oxidu ukladajú veľmi jemné kovové a/alebo oxidové častice na dno pórov elektrolytickým farbením a vďaka efektu rozptylu svetla možno získať rôzne farby. Hĺbka farby súvisí s počtom nanesených častíc, to znamená s časom farbenia a aplikovaným napätím. Všeobecne povedané, elektrolytické sfarbenie má podobnú farbu od šampanského, od svetlej po tmavú bronzovú po čiernu a odtiene nie sú úplne rovnaké, čo súvisí s distribúciou veľkosti vyzrážaných častíc. V súčasnosti je elektrolytické farbenie dostupné len v bronzovej, čiernej, zlatožltej a jujube červenej.
3) Aplikácia elektrolytického farbenia
Sn soľ a Sn-Ni zmiešaná soľ sú hlavné metódy farbenia v mojej krajine, Európe a Spojených štátoch. Soľou je SnSO4, ktorý je zafarbený elektrolytickou redukciou Sn2 plus v mikropóroch anodickej oxidácie; avšak slabá stabilita Sn2 plus sa ľahko oxiduje za vzniku farby bez farbiacej schopnosti. Sn4 plus, takže kľúčom k zafarbeniu cínovej soli je zloženie kúpeľovej kvapaliny a stabilita cínovej soli je kľúčom k tomuto procesu, cínová soľ nie je citlivá na nečistoty, rovnomernosť sfarbenia je lepšia a znečistenie vody nie je veľký. Elektrolytické farbenie Ni soľou je v Japonsku pomerne bežné. Často sa používa vo svetlých farebných systémoch (imitácia nerezovej farby, svetlá farba šampanského). Má vysokú rýchlosť farbenia a dobrú stabilitu kúpeľa, ale je citlivý na nečistoty. V súčasnosti je zariadenie na odstraňovanie nečistôt vyspelé, ale vyžaduje si veľkú jednorazovú investíciu.
11, Farbenie filmu oxidu hliníkovej zliatiny
1) Definícia farbenia filmu oxidom hliníkovej zliatiny
Spôsob farbenia spočíva v ponorení hliníkovej zliatiny tesne po oxidácii do roztoku obsahujúceho farbivá ihneď po vyčistení a póry oxidového filmu sú zafarbené rôznymi farbami vďaka adsorpcii farbív. Tento proces je farebne rýchly, má jasnú farbu a ľahko sa ovláda, ale po farbení je potrebné ho zataviť.
2) Požiadavky na farbenie oxidového filmu
a. Oxidový film získaný hliníkom v roztoku kyseliny sírovej je bezfarebný a porézny, čo je najvhodnejšie na farbenie. Samotný film oxidu šťaveľovej je žltý a môže sa farbiť iba na tmavo, zatiaľ čo film z kyseliny chrómovej má nízku pórovitosť a samotný film je sivý a môže sa farbiť iba na tmavo.
b. Oxidový film musí mať určitú hrúbku, minimálna požiadavka je väčšia ako 7 um a tenší oxidový film môže byť zafarbený len na veľmi svetlú farbu.
c. Oxidový film by mal mať určitú pórovitosť a adsorpciu, takže tvrdý oxidový film a konvenčný oxidový film kyseliny chrómovej nie sú vhodné a zafarbené.
d. Oxidový film by mal byť úplný a rovnomerný a nemali by na ňom byť žiadne chyby, ako sú škrabance, pieskové otvory a jamková korózia.
e. Samotný film má vhodnú farbu a nie je žiadny rozdiel v metalografickej štruktúre, ako sú rôzne veľkosti zŕn alebo silná segregácia atď.
3) Mechanizmus farbenia oxidového filmu
a. Mechanizmus farbenia organických farbív: na základe adsorpčnej teórie látok sa delí na fyzikálnu adsorpciu a chemickú adsorpciu; fyzikálna adsorpcia sa týka adsorpcie molekúl alebo iónov vo forme elektrostatickej sily; chemické sily (kovalentné väzby, vodíkové väzby, chelatácia vznikajúca reakciou Adsorpcia pomocou väzieb a pod.) sa nazýva chemisorpcia. Očakáva sa, že fyzikálna adsorpcia bude nízka a vysoká teplota sa ľahko desorbuje; chemická adsorpcia sa uskutočňuje pri určitej teplote. Všeobecne sa predpokladá, že pri farbení sa súčasne uskutočňujú dva druhy adsorpcie, najmä chemická, takže sa uskutočňuje pri strednej teplote.
b. Mechanizmus farbenia anorganickým farbivom: zvyčajne sa vykonáva pri izbovej teplote, obrobok sa najskôr ponorí do roztoku anorganickej soli v určitom poradí a potom sa ponorí do iného roztoku anorganickej soli, takže tieto anorganické látky chemicky zreagujú v póroch membrány, aby sa vytvorili Vo vode nerozpustné farebné zlúčeniny, ktoré vyplnia a utesnia póry oxidového filmu (proces utesnenia možno v niektorých prípadoch vynechať). Farebná škála anorganických farbív je obmedzená, farba nie je dostatočne jasná, ale odolnosť voči teplote a svetlu je veľmi dobrá.
4) Vyblednutie nekvalifikovaného farbeného filmu
Po vyfarbení a pred zapečatením je možné defekty odstrániť 27 percentnou kyselinou dusičnou (hmotnostná frakcia) alebo 5 ml/l kyseliny sírovej pri 25 stupňoch.

12, Tesnenie filmu oxidu hliníkovej zliatiny
1) Definícia tesnenia filmu oxidu hliníkovej zliatiny
Proces fyzikálnej alebo chemickej úpravy oxidového filmu po anodizácii hliníka na zníženie pórovitosti a adsorpčnej kapacity oxidového filmu, aby sa utesnilo farbivo v mikropóroch a zároveň sa zlepšila odolnosť filmu proti korózii a opotrebeniu . V stavebnom priemysle na celom svete sa utesňovanie oxidového filmu v zásade používa na tri procesy: vysokoteplotnú parnú metódu, studené tesnenie a elektroforetické nanášanie, ale v súčasnosti má tesnenie pri strednej teplote tendenciu expandovať. Podľa princípu tesnenia existujú tri hlavné kategórie: hydratačná reakcia, anorganická náplň alebo organická náplň.
2) Proces tepelného tesnenia
a. Tesnenie vriacou vodou: V čistej vode blízko bodu varu (teplota nad 95 stupňov, deionizovaná voda) sa amorfný oxid hlinitý premieňa na hydratovaný oxid hlinitý prostredníctvom hydratačnej reakcie oxidu hlinitého. Objem je o 30 percent väčší a objemová expanzia uzatvára mikropórovú výplň oxidového filmu.
b. Vysokoteplotné parné tesnenie: Princíp je rovnaký ako pri tesnení vriacou vodou. Výhody: vysoká rýchlosť, malá závislosť od kvality vody, menej bieleho popola a nízke riziko vyblednutia. Zariadenie musí byť utesnené, aby sa zabezpečila teplota a vlhkosť, všeobecná teplota je 115 ~ 12 0 stupňov, tlak je najlepšie 0,7 ~ 1 atm a náklady sú vysoké!
3) Proces studeného tesnenia
Studené tesnenie je najbežnejšie používaná a najzákladnejšia technológia tesnenia v mojej krajine. Prevádzková teplota je izbová teplota 20 ~ 25 percent a čas a tepelný tesniaci otvor sú skrátené na polovicu. Spolieha sa na nanesené plnivo v mikropóre na utesnenie otvoru. Najvyspelejší Proces je proces zvárania za studena s fluoridom nikelnatým ako hlavnou zložkou. Po dokončení studeného tesniaceho otvoru by sa mal ošetriť starnutím horúcou vodou (60 ~ 80 stupňov deionizovaná horúca voda, 10 ~ 15 minút), aby sa produkt upravil, aby sa predišlo mikrotrhaniu pri vysokej teplote.
4) Proces tesnenia pri strednej teplote
Vzhľadom na nedostatky procesu tepelného tesnenia a studeného tesnenia sme vyvinuli technológiu stredneteplotného tesnenia s anorganickou soľou, ktorá zahŕňa najmä chrómové tesnenie, silikátové tesnenie a acetátové tesnenie.
a. Chromátové tesnenie: môže poskytnúť dobrý antikorózny účinok, najmä pre tlakové liatie hliníkovej zliatiny a hliníkovej zliatiny s vysokým obsahom medi (PH6,32 ~ 6,64, asi 10 minút)
b. Silikátové tesnenie: Pretože po silikátovom tesnení často dochádza k bielemu popola alebo zmene farby, tento proces sa v súčasnosti nepoužíva, pokiaľ nie sú potrebné špeciálne potreby.
c. Tesnenie z acetátu nikelnatého: Kvalita tesnenia je relatívne dobrá a používa sa skôr v Severnej Amerike. V mojej krajine, okrem malých častí organického farbenia, sa ostatné časti v podstate nepoužívajú.
13, Elektroforetický povlak filmu oxidu hliníkovej zliatiny
1) Definícia elektroforetického povlaku
Spôsob, pri ktorom nabité častice farby v roztoku vytvoria povlak pôsobením elektroforézy pri pôsobení jednosmerného prúdu. Elektroforetický (ED) povlak hliníka vo všeobecnosti využíva anodickú elektroforézu. Elektroforéza je proces s nízkym znečistením a nízkou spotrebou energie. Má vlastnosti hladkého náterového filmu, dobrú odolnosť voči vode a chemikáliám, ľahko realizovateľnú automatizáciu a je vhodný na nátery obrobkov so zložitými tvarmi, hranami a rohmi alebo otvormi.
2) Princíp procesu elektroforetického nanášania
Elektroforetický povlak sa delí na anodickú elektroforézu a katódovú elektroforézu. Vo vode rozpustná živica povlaku anodickej elektroforézy je vysokohodnotný kyslý karboxylát, zvyčajne karboxylát amónny. Elektroforetické povlaky môžu byť ionizované na koloidné častice v kyslom alebo alkalickom roztoku a dispergované vo vode. Pôsobením jednosmerného prúdu nabité koloidné častice živice priľnú k vrstve živicovej formy na kovovom povrchu. Hlavnou zložkou elektroforetického povlaku filmu oxidu hliníkovej zliatiny je vo vode rozpustná akrylová polymérna zlúčenina, ktorá je priesvitným latexom. Proces elektroforetického nanášania je elektrochemický proces, ktorý zahŕňa hlavne štyri procesy: elektroforézu, elektrolytické nanášanie, elektroosmózu a elektrolýzu.
3) Elektroforéza z hliníkovej zliatiny
Typický proces elektroforézy po oxidácii hliníka je: kŕmenie - odmasťovanie - umývanie vodou - alkalické leptanie - umývanie vodou (2 krát) - odstraňovanie popola - umývanie vodou - eloxovanie - umývanie vodou (2 krát) - elektrolýza Farbenie - umývanie - umývanie horúcou čistou vodou - umývanie vodou s vysokou čistotou - odvádzanie - elektroforetický náter - umývanie RO1 cirkulačnou vodou - umývanie RO2 cirkulujúcou vodou - odvádzanie - pečenie a vytvrdzovanie - chladenie - ďalší kus.
4) Charakteristika elektroforetického nanášania
Výhody: vysoký stupeň automatizácie procesu nanášania náteru, vysoká miera obnovy náteru, vysoká účinnosť náteru, rovnomerná hrúbka filmu, ktorá môže znížiť zbytočný odpad a ľahko spravovať kvapalinu v nádrži. Jednoduchá kontrola a riadenie podmienok náteru, rovnomerná hrúbka filmu, vysoká penetrácia, vnútorná Doska je odolná proti hrdzi a nespôsobuje žiadne nežiaduce javy, ako je presakovanie náteru a stopy toku.
Nevýhoda: Jednorazová investícia do zariadenia je veľká a potiahnutý predmet musí byť elektricky vodivý, aby nahradil farbu a farba je náročná.

